História
Existencia obcí Brusno a Sv. Ondrej je prvýkrát písomne doložená v roku 1424. V súpise domény hradného panstva Ľupča sú obe obce uvedené pod jediným spoločným názvom villa utraque Zenthandras, teda ako obe obce svätoondrejské. Obe sídla ležali na území Ľupčianskeho hradného panstva a boli teda považované za poddanské osady Ľupčianskeho hradu. Práve s históriou tohto hradu a rovnomenného panstva sú späté najstaršie dejiny Brusna a Sv. Ondreja.
Brusno aj Sv. Ondrej boli poľnohospodárskymi sídlami. Prospektori, ktorí hľadali v chotároch oboch obcí drahé kovy, zastavili svoju činnosť vzhľadom na nerentabilnosť ťažby ešte v priebehu stredoveku. Počas celého stredoveku bol Sv. Ondrej významnejším sídlom ako Brusno. Dôkazom bola existencia kostola stojaceho na dnešnom mieste prinajmenšom už v 15. storočí.
Typickým zamestnaním obyvateľov bol podomový obchod (už v 18. storočí). Podomových obchodníkov nazývali obyvatelia čipkármi. Toto pomenovanie získali podľa tovaru (paličkované čipky), s ktorým odchádzali obchodovať do ďalekých krajín. Pomenovanie im však zostalo aj potom, keď k obchodu s čipkami pridali drevené výrobky, riad, rôzne tkaniny a výrobky zo železa. K veľkému rozmachu podomového obchodu (čipkárstva) došlo v oboch obciach najmä v 19. storočí.
V roku 1860 sa stal Sv. Ondrej dočasne sídlom slúžnovského okresu v rámci Zvolenskej župy. Úrad slúžnovského okresu sídlil v dodnes existujúcom dvojpodlažnom barokovom objekte pochádzajúcom z druhej polovice 18. storočia (tzv. slúžnovský dom), ktorý bol postavený priamo pod kostolom. Po premiestnení okresného úradu sídlil v budove notariát. Od roku 1892 sa notársky úrad o budovu delil so žandárskou stanicou, ktorá tu mala svoje sídlo až do roku 1941.
Železničná trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej so zastávkou v Brusne bola vybudovaná v roku 1884.
V druhej polovici 19. storočia sa obyvateľstvo Brusna a Sv. Ondreja venovalo roľníctvu, chovu hospodárskych zvierat a podomovému obchodu. Časť obyvateľov sa zamestnala v železiarskych podnikoch na Horehroní a časť zostala pracovať v lesníctve. Boli však aj takí, ktorí sa rozhodli riešiť svoju neľahkú životnú situáciu vysťahovalectvom. Počas 1. ČSR aj napriek ťažkej hospodárskej situácii bola do obcí zavedená elektrická energia a vodovod, vo Sv. Ondreji sa zriadil poštový úrad a postavila sa strojová píla.
Počas 2. svetovej vojny sa obyvatelia Brusna a Sv. Ondreja aktívne zapojili do SNP. Najťažšie boje sa odohrávali vo vtedy k Sv. Ondreju patriacej osade Bukovec počas zimy na prelome rokov 1944 a 1945. Práve tu, v dome Jozefíny Rybárovej, boli 3. novembra 1944 zajatí povstaleckí generáli J. Golian a R. Viest. Obyvatelia osady boli za svoju pomoc partizánom 21. februára 1945 potrestaní – nacisti Bukovec úplne vypálili. Oddiely rumunskej a Červenej armády oslobodili 22. marca 1945 Sv. Ondrej a o deň neskôr, 23. marca 1945, aj Brusno.
V období komunistickej diktatúry sa pristúpilo k zlúčeniu dovtedy dvoch samostatných obcí Brusno a Sv. Ondrej. Už viackrát predtým avizované zlúčenie odkladané pre protesty občanov sa stalo realitou v roku 1960. Nová obec dostala aj úplne nový názov – Hronov. V roku 1974 sa obec znovu premenovala na Brusno.
Názvy obcí tak, ako boli zaznamenané v jednotlivých historických prameňoch, udáva nasledujúca tabuľka:
Rok
|
BRUSNO
|
Sv. Ondrej
|
1424
|
villa utraque Zenthandras
|
|
1441
|
Bruzno
|
villa Sancti Andree
|
1455
|
Bruzno
|
Zenthendre
|
1465
|
Brwzno
|
Zenthendre
|
1470
|
Brwzna
|
Zenthandras
|
1490
|
Brwsna
|
Zenth Andras
|
1517
|
Bruszno
|
Svety Andre
|
1548
|
villa Brwsna
|
villa Sancte Andrea
|
1599
|
Bruzno
|
Z Andras
|
1609
|
Brusno
|
Szent Andrass
|
1663
|
Bruszno
|
Szent Andras
|
1720
|
Brußno
|
Szent Andras
|
1783
|
Bruszno
|
Swati Andre
|
1786
|
Brusno
|
S(ent) – Andrásch
|
1808
|
Bruszno, Brusno
|
Szent – András, Swaty Ondrej
|
1863
|
Brúsznó
|
Szentandrás
|
1888
|
Borosznó
|
Szentandrás
|
1907
|
Borosznó
|
Garamszentandrás
|
1920
|
Brusno
|
Svätý Ondrej
|
1927
|
Brusno
|
Svätý Ondrej nad Hronom
|
1960
|
Hronov
|
|
1974
|
Brusno
|
© PaedDr. Pavel Hronček, PhD